Viete čo je nová potravina?
Môže byť pre nás prospešná?
Neustále nám na stôl prichádzajú nové druhy potravín.
Kľúčovými hnacími silami sú rastúca globalizácia, etnická rozmanitosť a hľadanie nových zdrojov živín.
„Nová potravina“ je akákoľvek potravina, ktorá nebola v Únii pred 15. májom 1997 vo významnej miere používaná na ľudskú spotrebu, a to bez ohľadu na dátumy pristúpenia členských štátov k Únii, a ktorá patrí aspoň do jednej
z týchto kategórií [1]:
- potraviny s novou alebo zámerne modifikovanou molekulárnou štruktúrou, ak sa táto štruktúra nepoužívala ako potravina v Únii alebo v potravinách v Únii pred 15. májom 1997,
- potraviny pozostávajúce, izolované či vyrobené z mikroorganizmov, húb alebo rias,
- potraviny pozostávajúce, izolované alebo vyrobené zo surovín minerálneho pôvodu,
- potraviny pozostávajúce, izolované alebo vyrobené z rastlín alebo ich častí, okrem prípadov, ak má potravina históriu bežného používania v Únii a pozostáva, je izolovaná alebo vyrobená z rastliny alebo odrody toho istého druhu získaná:
- tradičnými rozmnožovacími metódami, ktoré boli použité na výrobu potravín v Únii do 15. mája 1997, alebo
- netradičnými rozmnožovacími metódami, ktoré sa nepoužívali na výrobu potravín v Únii pred 15. májom 1997, ak tieto metódy nevedú k výrazným zmenám zloženia alebo štruktúry potravín s vplyvom na ich výživovú hodnotu, látkovú premenu alebo hladinu nežiaducich látok,
- potraviny pozostávajúce, izolované či vyrobené zo zvierat alebo ich častí s výnimkou zvierat tradičnými chovnými metódami používanými v potravinárskej výrobe pred 15. májom 1997 a potravín z týchto zvierat, ktoré majú históriu bezpečného používania v Únii,
- potraviny pozostávajúce, izolované alebo vyrobené z bunkovej kultúry alebo tkanivovej kultúry odvodenej zo živočíchov, rastlín, mikroorganizmov, húb alebo rias,
- potraviny, ktoré sú výsledkom výrobného postupu nepoužívaného pri výrobe potravín v Únii pred 1997, ktorý spôsobuje významné zmeny v zložení alebo štruktúre potraviny ovplyvňujúce jej výživovú hodnotu, látkovú premenu alebo množstvo nežiaducich látok,
- potraviny pozostávajúce, izolované alebo vyrobené z bunkovej kultúry alebo tkanivovej kultúry odvodenej zo živočíchov, rastlín, mikroorganizmov, húb alebo rias,
- potraviny, ktoré sú výsledkom výrobného postupu nepoužívaného pri výrobe potravín, v Únii pred 15. májom 1997, ktorý spôsobuje významné zmeny v zložení alebo štruktúre potraviny ovplyvňujúce jej výživovú hodnotu, látkovú premenu alebo množstvo nežiaducich látok,
- potraviny pozostávajúce z umelo vyrobených nanomateriálov,
- vitamíny, minerály a iné látky používané v súlade so smernicou 2002/46/ES, nariadením (ES) č. 1925/2006 alebo nariadením (EÚ) č. 609/2013
- potraviny používané v Únii pred 15. májom 1997 výlučne vo výživových doplnkoch, ak sú určené v potravinách, ktoré nie sú výživovými doplnkami.
Uvádzanie nových potravín na trh v rámci Európskej únie
Na trhu v rámci Európskej únie sa môžu umiestnovať na trh iba tie nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu alebo ktoré sa používajú v potravinách alebo na nich.
Únijný zoznam nových potravín zriaďuje Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 z 20. decembra 2017, ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách. Únijný zoznam sa skladá z obsahu povolených nových potravín, podmienok za ktorých možno nové potraviny používať, špecifických požiadaviek na označovanie a špecifikácie nových potravín. [2]
Základné zásady, o ktoré sa v Európskej únii opierajú nové potraviny sú:
- nové potraviny musia byť bezpečné pre spotrebiteľov,
- riadne označené, aby nedošlo k zavádzaniu spotrebiteľov,
- ak má nová potravina nahradiť inú potravinu, nesmie sa líšiť tak, aby konzumácia novej potraviny bola nutrične nevýhodná pre spotrebiteľa.
Umiestnenie nových potravín na trh v Slovenskej republike
Povinnosť predkladať Úradu verejného zdravotníctva oznámenie o zložení a označovaní nových potravín na umiestnenie na trh v SR má každá fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá umiestni novú potravinu na trh v SR a to najneskôr v deň jej umiestnenia na trh. [3]
Viac nájdete na stránke: www.uvzsr.sk
Príklady nových potravín vybrané z únijného zoznamu nových potravín
Chlieb ošetrený UV žiarením
Podmienky, za ktorých možno novú potravinu používať
Konkrétna potravina: kysnutý chlieb a rožky (bez polevy)
Najvyššie prípustné množstvo: 3 μg vitamínu D2/100 g
Doplňujúce špecifické požiadavky na označovanie: Názov novej potraviny na etikete musí dopĺňať informácia o tom, že výrobok „obsahuje vitamín D vytvorený pomocou ošetrenia UV žiarením“.
Špecifikácia
- Opis/definícia:
Chlieb ošetrený UV žiarením sú chlieb a rožky (bez polevy) z kysnutého cesta, ktoré sú po upečení vystavené ošetreniu ultrafialovým žiarením, aby došlo k premene ergosterolu na vitamín D2 (ergokalciferol).
UV žiarenie je proces žiarenia v ultrafialovom spektre svetla s vlnovou dĺžkou 240 až 315 nm počas maximálne 5 sekúnd s energiou 10 až 50 mJ/cm2. - Vitamín D2:
Chemický názov: (5Z,7E,22E)-3S-9,10-sekoergosta-5,7,10(19),22-tetraén-3-ol
Synonymum: ergokalciferol)
Číslo CAS: 50-14-6
Molekulová hmotnosť: 396,65 g/mol - Obsah:
Vitamín D2 (ergokalciferol) v konečnom výrobku: 0,75 – 3 μg/100 g (*)
Droždie v ceste: 1 – 5 g/100 g (**)
(*) … Európska norma EN 12821, 2009.
(**)… Výpočet podľa receptu.
Mlieko ošetrené UV žiarením
Podmienky, za ktorých možno novú potravinu používať
- Konkrétna kategória potravina:
Pasterizované plnotučné mlieko v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 konzumované ako také. Najvyššie prípustné množstvo vitamínu D3: 5-32 μg/kg pre bežnú populáciu s výnimkou dojčiat.
Pasterizované polotučné mlieko v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 konzumované ako také. Najvyššie prípustné množstvo vitamínu D3: 1-15 μg/kg pre bežnú populáciu s výnimkou dojčiat. - Doplňujúce špecifické požiadavky na označovanie:
Názov novej potraviny na etikete je „ošetrené UV žiarením. Ak mlieko ošetrené UV žiarením obsahuje množstvo vitamínu D, ktoré sa považuje za významné v súlade s časťou A bodom 2 prílohy XIII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, informácie v označení sa musia doplniť o text „obsahuje vitamín D vytvorený ošetrením UV žiarením“ alebo „mlieko obsahujúce vitamín D vytvorený ošetrením UV žiarením“.
Špecifikácia
- Opis/definícia:
Mlieko ošetrené UV žiarením je kravské mlieko (plnotučné a polotučné), na ktoré sa po pasterizácii aplikuje UV žiarenie prostredníctvom turbulentného prúdenia. Ošetrenie pasterizovaného mlieka UV žiarením vedie k zvýšeniu koncentrácie vitamínu D3 (cholekalciferolu) premenou 7-dehydrocholesterolu na vitamín D3.
UV žiarenie: je proces žiarenia v ultrafialovom spektre svetla s vlnovou dĺžkou 200 až 310 nm s energetickým vstupom 1 045 J/l - Vitamín D3:
Chemický názov: (1S,3Z)-3-[(2E)-2-[(1R,3aS,7aR)-7a-metyl-1-[(2R)-6-metylheptán-2-yl]-2,3,3a,5,6,7-hexahydro-1H-indén-4-ylidén]etylidén]-4-metylidéncyklohexán-1-ol
Synonymum: cholekalciferol
Číslo CAS: 67-97-0
Molekulová hmotnosť: 384,6377 g/mol - Obsah:
Vitamín D3 v konečnom výrobku:
Plnotučné mlieko (*): 0,5 – 3,2 μg/100 g (**)
Polotučné mlieko (*): 0,1 – 1,5 μg/100 g (**)
(*) … Ako je vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(**) … HPLC.
Vitamín D2 a D3 a ich účinky pre náš organizmus
Vitamín D3 (cholekalciferol) patrí spolu s vitamínom D2 (ergokalciferol) medzi dve najdôležitejšie zlúčeniny zo skupiny vitamínu D (kalciferoly).
Vitamín D je skupina v tukoch rozpustných vitamínov, ktoré sú zodpovedné za správne fungovanie kalciofosfátového metabolizmu – teda vstrebávanie vápnika, horčíka a fosfátov v čreve a za kalcifikáciu kostí. Medzi jeho ďalšie dôležité účinky patrí posilňovanie imunity a ochrana pred kardiovaskulárnymi a onkologickými ochoreniami. V tele hrá dôležitú úlohu tým, že pomáha k udržiavať zdravé kosti a funkciu svalov. Nedostatok vitamínu D môže mať negatívny vplyv na hustotu kostí, čo má za následok mäknutie kostí u detí a nesprávne tvarované kosti u dospelých. Aby boli vitamíny D3 aj D2 plne funkčné, sú v našom tele v dvoch krokoch upravené na aktívne metabolity v pečeni a obličkách. Ergokalciferol (D2) je rastlinného a cholekalciferol (D3) živočíšneho pôvodu. [4] [5]
Použitá literatúra:
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001
[2] VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/2470 z 20. decembra 2017, ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách
[3] Zákon č. 355/2007 z 27. júna 2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[4] Vitamín D3 a jeho účinky na ľudský organizmus. [online]. [cit. 2023-01-27].Dostupné z https://www.naturamed.sk/pre-expertov/clanek/vitamin-d3-a-jeho-ucinky-na-ludsky-organizmus
[5] Vitamin D: EFSA sets dietary reference values. European Food Safety Authority [online]. [cit. 2023-01-27].Dostupné z: https://www.efsa.europa.eu/en/press/news/161028
