
Svetový deň srdca si každoročne pripomíname 29. septembra. Cieľom medzinárodného dňa je zvyšovanie povedomia o skutočnosti, že srdcovo-cievne ochorenia sú celosvetovo najčastejšou príčinou úmrtí, ako aj o možnostiach prevencie.
Najviac úmrtí spomedzi srdcovo-cievnych ochorení je pripísaných hlavne ischemickej chorobe srdca (vrátane srdcového infarktu) a cievnej mozgovej príhode (označovaná aj ako mŕtvica). Mnohé zo zaznamenaných úmrtí sú pritom predčasné a dokonca aj odvrátiteľné.
Svetový deň srdca bol stanovený práve v reakcii na predčasné úmrtia a ustanovila ho Svetová federácia srdca v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Spoznajte a odstráňte rizikové faktory
Odhaduje sa, že až 80 % kardiovaskulárnych ochorení je možné predísť zmenami životného štýlu. Najúčinnejšou prevenciou ochorení je redukcia úrovne rizikových faktorov.
Medzi najčastejšie rizikové faktory rozvoja srdcovo-cievnych ochorení patria:
- vysoký krvný tlak,
- nedostatok fyzickej aktivity,
- stres,
- fajčenie,
- vysoká hladina cholesterolu v krvi,
- nezdravý spôsob stravovania,
- nadváha a obezita.
Aj malé pozitívne zmeny v správaní dokážu významne redukovať (prípadne aspoň oddialiť) nástup ochorení obehového systému. Prínosnou zmenou môže byť napríklad:
- obmedzenie množstva soli a korenín s vysokým obsahom sodíka (napr. sójová omáčka, bujón) pri varení a príprave jedál,
- nemať na stole soľ alebo omáčky s vysokým obsahom sodíka,
- vždy zahrnúť zeleninu do jedál,
- jesť čerstvé ovocie a zeleninu, ktoré sú práve v sezóne,
- uprednostniť dusenie alebo varenie namiesto vyprážania,
- obmedzenie konzumácie masla, bravčovej masti a ghí, vhodnejšie je nahradiť ich rastlinnými olejmi (napr. repkový či olivový olej),
- konzumácia chudého mäsa a, naopak, vyhýbanie sa údeninám a obmedzenie konzumácie mastného a červeného mäsa,
- obmedzenie konzumácie nápojov s vysokým obsahom cukrov,
- ideálne 2-krát týždenne konzumovať ryby,
- využívanie schodov namiesto používania výťahu, parkovanie ďalej od pracoviska, respektíve ak to nie je nutné, minimálne využívanie automobilu,
- športovanie v skupine (pomáha nestrácať motiváciu)
- doprava do práce či školy na bicykli, ak je to možné
- každodenná svižná chôdza – má priaznivé účinky na pokojný srdcový tep, krvný tlak, kapacitu pľúc a maximálnu spotrebu kyslíka (aspoň 30 minút denne pomáha chrániť pred infarktom, mŕtvicou alebo ischemickou chorobou srdca),
- absolvovanie pravidelných preventívnych prehliadok u praktických lekárov (1x každé 2 roky u dospelých) – včasná diagnostika a liečba vysokého tlaku krvi,
- pravidelné meranie krvného tlaku (merať si krvný tlak môže byť užitočné aj pre tých, ktorí nemajú žiadne zdravotné problémy, odporúča sa namerané hodnoty TK zapisovať a sledovať ich dlhodobý trend – nie je potrebné sa znepokojovať jednou neobvykle nižšou alebo vyššou nameranou hodnotou tlaku krvi. Optimálne hodnoty krvného tlaku u zdravého človeka sú do 120/80 mmHg, hodnoty nad 140/90 mmHg namerané v pokoji znamenajú vysoký krvný tlak).
Zdroj: ÚVZ SR